Je to totiž priestor, kde sa pražiari a profesionálni baristi stretávajú s kávovými nadšencami rôzneho stupňa šialenstva. A tak sa v jednom dave stretávali tí, ktorí si na Coffeefest prišli doplniť portfólio pražiarní, ktorých kávu ešte neochutnali, s tými, čo si zvedavo obzerali podivné prístrojčeky, o ktorých baristi na Brew bare tvrdili, že slúžia na prípravu kávy. Veľa ľudí sa dozvedelo veľa nových vecí a najmä mohli ochutnať naozaj vynikajúcu kávu, ktorá snáď zmení ich predstavu o tom, čo budú očakávať, keď si v kaviarni v centre Bratislavy objednajú espresso za 1,90€.
Ja osobne som už prvotriedny kávový blázon, čo ste si už určite všimli, ak tento blog čítate pravidelne a tak som si Coffeefest poriadne užila. Strávila som tam oba festivalové dni, takmer od začiatku až do záverečnej a aj tak som nestihla všetko, čo som chcela.
V sobotu som odštartovala cuppingom, ktorý bol najlepším spôsobom ako za rýchly čas ochutnať veľa vynikajúcich káv. Cuppingy boli súčasťou programu každú hodinu a boli spravádzané skvelým profesionálnym výkladom, čo je vždy veľmi zaujímavé, najmä ak sa človek cuppingu ešte nikdy nezúčastnil. Škoda len, že vo festivalovom návale sa človek nedostane ku konkrétnej káve viackrát a nemôže ju ovoňať a ochutnať napríklad v rôznych fázach chladnutia. Mojimi favoritmi z prvého cuppingu boli Kolumbia od Coffee Collective z Dánska, Kostarika od Casino Mocca z Maďarska a Etiópia od Mahlefitz z Nemecka. Veľkým, veľkým sklamaním bola káva od slovenskej pražiarne Samay, pri tej som bola fakt rada, že súčasťou cuppingovej metódy je to, že kávu namiesto prehĺtania, vypľúvate.
Okrem súťaže sa v hlavnej miestnosti nachádzali štyri espresso bary, pri ktorých boli večne dlhokánske rady a ja som bola len vďačná, že mne tie espressá vlastne až tak nechýbajú, lebo ja som milovník alternatív. Tie som si mohla vychutnať pri už spomínanom Brew bare, kde baristi pripravovali rôzne kávy cez V60tky, Chemex, aeropress a French press. Tam som si každú chvíľku bola uchmatnúť nejakú ďalšiu mňamku, ani radšej nechcem vedieť, koľko som tej kávy vlastne vypila.Výnimočná akcia si zaslúži výnimočné zážitky a tak som prvýkrát v živote ochutnala írsku kávu, ktorá sa skladá z cukru, shotu whiskey, filtrovanej kávy a smotany. Musím povedať, že hoci príprava je vizuálne krásnym zážitkom, ja asi radšej zostanem pri tej čistej filtrovanej káve. Ale skúsiť to rozhodne bolo treba.
A okrem toho som prvýkrát ochutnala aj kávovú odrodu Geisha, ktorá sa považuje za jednu z najexkluzívnejších odrôd káv, lebo je veľmi vzácna a má výnimočnú kvetinovú chuť. Táto konkrétna Geisha narástla v Paname a upražili ju v pražskej pražiarni Original Coffee. Chutnala som ju cez V60tku, aeropress aj na cuppingu a na cuppingu naozaj stála za to. Pripravená cez filtrované metódy akoby stratila niečo zo svojho potenciálu, čo bola dosť škoda, ale aeropress jej zvládol dať výraznejšiu chuť ako V60tka.Ak sme si chceli trošku oddýchnuť od permanentného pitia kávy, mohli sme si odbehnúť z hlavnej sály a dať si pod zub skvelé koláčiky alebo zmrzlinu od Gio café, či sa ísť popozerať do festivalového obchodu, kde som si prvýkrát pochytala nový Keepcup Brew a musím povedať, že sa už veľmi teším na ten svoj. Poslednou súčasťou programu boli aj prednášky, z tých som v sobotu nestihla ale nič, lebo mi to buď nevyšlo alebo som sa už nezmestila ako to bolo v prípade prednášky Davida Frajta, o živote baristu. No ešte že ja som ho už stihla vyspovedať osobne (kto ešte nečítal, tak rozhovor si môžete prečítať tu).
Musím povedať, že najväčším sklamaním pre mňa osobne, bola úroveň slovenských pražiarní. Možno som fajnová, ale okrem Green Plantation a Bean Up som ani na Coffeefeste neochutnala nič, čo by stálo za inú ako negatívnu zmienku. A keďže ja nie som dušou hejter, tak tu nikoho konkrétne ničiť nebudem. Našťastie je na svete neskutočný výber pražiarní, ktoré pražia vynikajúce kávy a tak ani moje vysoké nároky nezostali neuspokojené. Okrem už spomínaných slovenských periel mi chutili kávy od Coffee Collective, The Barn, Mahlefitz, Casino Mocca, Doubleshot a Original Coffee. No a ešte si u mňa napravila meno aj nová česká pražiareň Rebelbean, ktorú keď som prvýkrát chutnala na cuppingu asi pred mesiacom, mi vôbec nechutila, ale na Coffeefeste som ju opäť ochutnala aj na cuppingu aj pripravenú cez Chemex a zmenila som názor.
Počas druhého festivalového dňa mali na Slovensku premiéru Aeropressové majstrovstvá! Bola to kopa srandy, najmä preto, že súťažil aj Metjush, tak sme to celkom prežívali. Síce nepostúpil, ale na súťažnom pódiu vyzeral ako drsný pán barista :) Víťazom sa stal Martin Karabiňoš z Dublin Café v Prešove. Ak ste tam ešte neboli, tak nech je toto motiváciou spraviť si výlet za najlepším aeropressom, aký si môžete na Slovensku vôbec dať. Martinovi budeme držať palce na majstrovstvách sveta v talianskom Rimini.
Inak bol nedeľný deň už trochu pokojnejší, ľudí bolo trošičku menej ako v sobotu, dokonca sme stihli aj jednu prednášku (o punkovej príprave kávy na cestách od Viktora Klima) a dva cuppingy. Jediná vec, ktorú som za celý víkend nezvládla ochutnať bola káva z Vacuum pot baru, lebo vždy keď som šla okolo, akurát tam nikto kávu nerobil. To ma trošku mrzelo, ale počula som, že tí čo ochutnali, boli nadšení.
Drahí organizátori Coffeefestu, veľká vďaka za skvelo zorganizovaný víkend, veľa super kávy a príjemnú atmosféru. O rok sa vidíme opäť.
P.S.: Okrem víkendu plného kávy, bolo strašne super aj stráviť čas s ľuďmi, ktorí kávu obľubujú s rovnakou láskou ako ja a najmä spoznať sa s niektorými kávomilcami, ktorých som doteraz poznala len virtuálne. Potešila ma aj pochvala od jednej českej baristky, ktorá sa mi prihovorila, že čítala moje články o kaviarňach v Londýne, keď sa sama chystala objavovať londýnsku kaviarenskú scénu. Tak sa teším, že sa vám môj blog páči, drahí kávomilci :)
No comments:
Post a Comment